Spomienky Štefana Šmálika na profesora Kolakoviča
Moja sestra Mária bola za Slovenského štátu
štátnou úradníčkou v Bratislave. Generácia jej rovesníkov, najmä vysokoškoláci
prišli do styku s významným apoštolom Kolakovičom, bývalým jezuitom, pochádzajúcim z Chorvátska.
Ja som vtedy bol farárom v Hybiach. Keď mi o ňom rozprávala podivné
veci z jeho apoštolátu, pozval som ho, aby si u nás na fare odpočinul po namáhavej
apoštolskej práci a tiež aby som sa aj ja s nim zoznámil. Prijal nás oboch do Rodiny. Všimol som si, že po rannej
svätej omši zotrvával dlho v adorácií a či meditácii. Rád rozprával o
aktuálnych témach, ktoré hýbali spoločnosťou počas II. svetovej vojny. Rozprával nadšene o obrátení Ruska. Po dvojtýždňovom pobyte v
Hybiach odišiel do Bardejova konať duchovné cvičenia.
Počul som, že pri rozhovore s kňazmi rozprával
o Rusku a jeden starší kňaz poznamenal, že ako všade tak aj u Rusov anima
est naturaliter Christiana. On ho pretrhol a povedal, že ruská duša
je christianissima.
V mojom rozsudku sa o ňom hovorí:
Stačí sledovať
beh dejinných udalosti, podľa ktorých vidieť, že Vatikán bol vždy proti pokroku e
vždy na strane porazených reakčných vrstiev, že aké stanovisko zaujímal
Vatikán voči Slovenskému národnému povstanie a ľudovodemokratickému
zriadeniu, ktorého obrysy boli už zrejmé v povstaní, o tom najlepšie svedčí
skutočnosť, že Vatikán už v tejto dobe vyslal na územie Slovenska
oslobodeného povstaleckými jednotkami, svojho agenta pátra Kolakoviča, podľa
Vatikánskych verzií Kolakovič prišiel z Chorvátska na Slovensko preto, že tam
vraj bol pre odbojovú činnosť prenasledovaný gestapom. O nepravdivosti tohto tvrdenia snáď najlepšie svedčí
to, že Kolakovič prišiel na územie Slovenska ešte pred vypuknutím SNP, kde gestapo
malo nie slabšie,
ale naopak silnejšie pozície ako v Chorvátsku, a kde teda pred Gestapom sa mohol ešte menej
ukrývať. O jeho prvom poslaní však najlepšie svedčí činnosť, ktorú
osobne na Slovensku prevádzal.
Podľa pokynov
Vatikánu mal, totiž Kolakovič na území Slovenska a v celej ČSR vybudovať
širokú sieť krúžkov Vatikánskej katolíckej akcie (Rodina), ktoré mali byť jej základnými jednotkami a ktoré
mohli pozostávať z okruhu rodinných príslušníkov. . Poslaním
.tejto, naoko naivne organizácie malo byť, že takýmto spôsobom sa mala
pod vplyvom ideologickej činnosti udržiavať' v širokých masách katolíckeho
občianstva lojalita k reakčnej politike Vatikánu s odpor ku vznikajúcemu
ľudovodemokratickému zriadeniu. Aby vak Kolakovič kryl svoje pravé poslanie,
odišiel po vypuknutí SNP na územie Slovenska, kde v zakladaní krúžkov
"Rodina" pokračoval a kde sa potom postupne dal do styku s reakčnými
predstaviteľmi cirkevnej hierarchie, napr. s odsúdeným biskupom Vojtaššákom
a takýmto spôsobom potom mal preniknúť do ZSSR, kde mal podľa pokynov Vatikánu
prevádzať špionáž.
Pokiaľ ide o formu,
prostredníctvom ktorej mal Vatikán prenikanie do ZS3R uskutočniť, bol to
unionizmus, dávny sen Vatikánu na podchytenie veriacich v ZSSR a ich
orientovanie proti režimu. Unionizmus na oko spočíva
v akčnej jednotke východných Cirkví a rímskokatolíckej Cirkvi,
fakticky táto záležitosť by sa mala využiť'
ako forma prenikania do ZSSR za účelom protištátnym. Za tým účelom
zriadil Vatikán v Ríme smutne preslávený ústav Rusikum, ktorý mal sledovať
životné podmienky obyvateľstva na východe, fakticky však školil agentov
pre boj proti ZSSR. O tomto postavení Rusikumu a vatikánskeho agenta Kolakoviča
ako aj s cieľom unionizmu vypovedala na hlavnom pojednávaní o obvinenom
Šmidtova, ktorá otvorene, hoci cynicky priznala pravé poslanie
unionizmu a Kolakoviča, tak ako je hore uvedené s tým, že mali by
byť v širokej miere používané ,v rôznej forme špionáže a sabotáže...
obvinený Imrich Staríček odišiel na jeseň 1945 na jednoročné štúdium
do Paríža, kde študoval ne Ústave Madam Curie, bol aktívnym členom
katolíckeho krúžku, ktorý tu založil Dr. Silvester Krčméry. Okrem
toho udržiaval úzke styky s klerikálnou organizáciou v Paríži JOC, a tu sa
snažil za pomoci reakčných katolíckych kruhov v Paríži organizovať
oslobodenie vatikánskeho agenta Kolakoviča, ktorý
bol v ČSR za protištátnu činnosť zatknutý... tu sa schádzal z rôznymi
emigrantskými, nepriateľskými elementmi... už tu sa zoznámil s činnosťou
Kolakoviča na Slovensku, ktorá spočívala v zakladaní ilegálnych katolíckych
krúžkov, za účelom uplatňovania tzv. unionistickej katolíckej zásady,
namierenej proti ZSSR... Krčméry ďalej obvineného Staríčka informovalo činnosti
Kolakoviča v ČSR, najmä pokiaľ ide o zakladanie ilegálnych krúžkov
"Rodina". Na základe nepriateľského článku uverejneného v tejto
dobe v Katolíckych novinách, ktoré do Paríža z ČSR priniesol Krčméry
vypracoval potom obvinený Staríček obšírnu tendenčnú správu zameranú
proti ČSR a za účelom vyslobodenia Kolakoviča, ktorú potom chceli prostredníctvom
rôznych inštitúcii vo Francúzsku rozšíriť ... Obvinený Staríček
sa pri tejto príležitosti dozvedel, že úlohou tzv. unionizmu je prenikanie do ZSSR
za účelom prevádzania špionáže a že k tomuto majú byt' využité
Kolakovičom zakladené krúžky "Rodina" na Slovensku... Po svojom návrate
do ČSR v júli 1946 vyhľadal hneď Kolakoviča a nadviazal s nim
styky. Kolakovič ho už pri tejto príležitosti inštruoval ako si má počínať
pri zakladaní ilegálnych katolíckych krúžkov e že má tesne spolupracovať'
s vedením UKK v Bratislave... Okrem toho obvineného Staríčka koncom
septembra 1950 navštívil istý zradný kňaz Svätopluk Sützner, ktorý prišiel
ilegálne z Rakúska do ČSR a tlmočil mu odkaz Kolakoviča, pričom ho
vyzval k opatrnosti.
Obvinený Štefan Šmálik
v roku 1946 sa zúčastňoval na rekolekciách kňazov v Žiline, ktoré prevádzal
Kolakovič. Po jeho príchode do Bratislavy sa zoznámil s vedúcim UKK
Dr. Botekom, katolícku akciu v tom čase viedol agent Vatikánu Kolakovič s
Botekom a Kolakovičom bol potom obvinený Šmálik vyslaný do rekreačného
tábora katolíckej mládeže v Hranovnici, kde mal prevádzať prednášky...
Obvinený Dr. Július Porubský od Dr. Boteka sa dozvedel, že tento
prevzal vedenie KA po špiónovi Kolakovičovi, ktorý sa mu súčasne zdôveril, že pracuje
presne podľa línie Kolakoviča, že vychováva katolícku mládež v duchu
fanatickej vernosti reakčnému Vatikánu a proti ZSSR...
Obvinený Dr. Karol
Cibira po odchode Kolakoviča do zahraničia, keď vedenie UKK prevzal Dr. Botek,
tento poriadal rôzne tzv. "duchovné cvičenia" , nepriateľsky
zamerané proti ľudovodemokratickému zriadeniu, obdŕžal od neho
obvinený Cibira brožúrky a smernice, slúžiac e k ilegálnej činnosti
v krúžkoch...
Tak obvinený Staríček v roku
1946- 51 v Paríži, v Bratislave, Košiciach a inde podľa pokynov Vatikánu a
jeho agenta Dr. Kolakoviča, vyvíjal rozsiahlu protištátnu činnosť, smerujúcu
k zničeniu ľud. dem. zriadenia republiky...
V Oravskom Bielom Potoku 8.10.1991
Kto to bol Kolakovič?
- k nedožitým deväťdesiatinám pátra Kolakoviča
Spolupracovníci ho zvyčajne volali profesor, a niekedy mu hovorili Vlado. Jeho skutočné meno bolo Tomislav Poglajen. Narodil sa 8. septembra 1906 v Chorvátsku. Študoval na filozofickej, a niekoľko semestrov aj na lekárskej fakulte. Po vstupe do rehole jezuitov prešiel dôkladným filozofickým a teologickým štúdiom v Lovani v Belgicku. Vzdelanie si doplnil štúdiom sociológie. Na Katolíckom inštitúte v Paríži navštevoval prednášky významných profesorov. Na takýto vzdelanostný základ postavil ešte štúdium východnej teológie a byzantského obradu na ústave Rusiku v Ríme.
Po návrate do Chorvátska pôsobil ako profesor sociológie a morálky na záhrebskej univerzite. Už vtedy sa rozhodol zamerať svoje životné úsilie na pokresťančenie Ruska, a pre túto prácu žiadal od predstavených voľnejšiu ruku. Podľa všetkého však pre takú exponovanú činnosť nenašiel dostatok porozumenia. Ale rehoľa mu ponúkla bezbolestný odchod z radov jezuitov, aby svoje zameranie mohol plniť bez zaangažovania rehole. Po dlhých modlitbách ponuku prijal. Za zachovanie svojich sľubov bol zodpovedný už len Bohu.
V tom čase mal kontakty s Vatikánom. Jezuita Leiber, ktorý bol osobným sekretárom pápeža Pia XII., mu zariadil audienciu u hlavy katolíckej Cirkvi. Výsledkom bolo pápežovo povzbudenie: "Robte, čo uznáte za dobré, len nevystupujte ako splnomocnenec Cirkvi." Páter Kolakovič sa stal akousi výskumnou sondou, ktorá mala odkryť, čo sa dá urobiť pre kristianizáciu národov Sovietskeho zväzu. Toto bol aj jeden z dôvodov jeho príchodu na Slovensko. Pôvodne nemal úmysel zdržať sa tu toľký čas, no počas pobytu zistil, že na Slovensku by mohol nájsť spolupracovníkov pre túto úlohu. Spoločenstvo týchto ľudí sa volalo Rodina. Tvorili ho v prvom rode bratislavskí vysokoškoláci, ktorých Kolakovič získal pre svoje ideály a ktorých duchovne formoval svojimi meditáciami, prednáškami z kresťanskej filozofie, sociológie a teológie, duchovnými cvičeniami, no najmä osobným príkladom človeka úplne oddaného budovaniu Kristovho kráľovstva. Na apoštolát ich pripravoval podľa metódy JOC (Jeunesse ouvriere chrétienne = kresťanská robotnícka mládež), hnutia, ktoré založil abbé Cardijn v Belgicku a ktoré sa rozšírilo do viacerých krajín. Kolakovič bol de facto jeho spoluzakladateľom. Prvkami tejto metódy boli: formation par action = formácia činnosťou, práca malého spoločenstva laikov; "anketa" = problém (napr. alkoholizmu robotníkov) riešiť v troch etapách: vidieť – súdiť (hodnotiť) - konať.
Kolakovič vedel presvedčiť laikov, že aj oni sú Cirkev, že majú spoluzodpovednosť za jej šírenie, že každé prostredie (bývanie, prácu, zábavu...) treba pokresťančiť – nestačia iba liturgické úkony a osobná zbožnosť... Možno povedať, že Kolakovič svojimi myšlienkami a príkladom svojej silnej osobnosti predbehol časy - anticipoval mnoho z Druhého vatikánskeho koncilu.
Keďže vysokoškoláci pochádzali z celého Slovenska (vysoké školy boli vtedy iba v Bratislave), rozniesli tieto myšlienky do celého Slovenska. Kolakovič potom zapojil do spoločenstva Rodiny mnoho lekárov, inžinierov, profesorov, kňazov, rehoľníc - mužov a žien rozličného stavu. Ich činnosť pod vedením Kolakoviča veľmi pozitívne ovplyvnila náboženskú situáciu na celom Slovensku. okrem iného sa stala inšpirátorkou a jadrom Ústrednej katolíckej kancelárie, ktorú zriadil biskupský zbor Slovenska pre koordináciu a rozvoj Katolíckej akcie (predchodkyne laického apoštolátu).
Takto pôsobil Kolakovič na Slovensku do povstania v roku 1944. ( Vtedy mal nádej, že s blížiacim sa frontom sa približuje aj možnosť nadviazať kontakt s nejakým sovietskym generálom, ktorý by mu pomohol dostať sa na územie Sovietskeho zväzu. Preto sa v septembri 1944 odobral do Banskej Bystrice. Do Ruska sa však dostal až v máji 1945 z Košíc prostredníctvom štábu 4. ukrajinského frontu, ktorý sa vracal po vojne domov.
Kolakovič považoval za dôležite, aby sa kresťania angažovali aj vo verejnom živote. Pred príchodom na Slovensko v Chorvátsku založil a viedol časopis venovaný kresťanskému pohľadu na aktuálne otázky. V duchu pápežských encyklík v ňom kritizoval vtedajšie politické a sociálne bludy, najmä komunizmus a nacizmus.
Kolakovič sa usiloval presvedčiť svojich spolupracovníkov, že Nemecko a jeho spojenci budú vo vojne porazení. Na území Slovenska predvídal väčšie vojenské akcie. Pripravoval nás na ne. Snažil sa vzbudiť pochopenie pre nevyhnutnosť politicky i vojensky sa oddeliť od hitlerovského Nemecka:. V tomto zmysle sa pokúšal vplývať aj na prezidenta, ktorý sa však k takému odvážnemu kroku neodhodlal.
V
menšej miere, ale tiež významnej, ovplyvnil Kolakovič laických aktivistov
aj v Čechách, kde pôsobil koncom roka
Po odchode z ČSR 1. augusta 1946 pôsobil Kolakovič v mnohých, najmä krízových krajinách, akými vtedy boli najmä Čína a India.
Profesor Kolakovič zomrel. údajne vo veku 86 rokov v máji 1992 v Paríži.
V.J., Katolícke noviny, č.36, 8.9.1996, Bratislava